Not Simply VIKI !!!

Slavomíra | 12. September 2011

Predstavujeme vám

Viktóriu Olejárovú

zástupkyňu

prešovského

folku, swingu, bluesu…

Viktóriu Olejárovú hádam všetci Prešovčania poznajú ako speváčku, fotografku, milú, usmievavú a krehkú osôbku. V našej zbierke takáto kombinácia znalostí a vlastností nemôže ostať nepovšimnutá. Viki sme teda oslovili a iné ako súhlasné áno na rozhovor sa nám ani nedostalo. Po úspešnej vernisáži jej fotografií vám aspoň takto sprostredkovane pootvoríme dvierka k muzikantskej duši mladej talentovanej a nie obyčajnej Viki!

Rozhovor:

Nechcem ťa osloviť typom “Viki Olejárová – spievajúca fotografka”, lebo mi to príde akoby jedna z týchto schopností bola podhodnotená a v dnešnej dobe už asi len málo ľudí verí, že v jednom človeku môže byť kvalita činností rovnomerne rozložená, preto znie moja prvá otázka: Ako to teda u teba je? Živí ťa hudba a fotografovanie berieš ako hobby alebo fotka je tvojim chlebíkom a hudba koníčkom?

Živí ma najmä fotografia, keďže som to vyštudovala, v tomto smere podnikám a konečne mám aj svoj vlastný fotoateliér. To beriem ako svoju prácu, kedy si môžem povedať, že ma teší, že som v práci. A hudba je niečo, k čomu som inklinovala odmalička a som jej verná dodnes a aj v tomto smere sa to rozbehlo, takže som rada, že robím dve veci, ktoré ma napĺňajú pracovne aj oddychovo zároveň. Obe profesie mi dávajú veľký pocit sebarealizácie a slobody, ktorú potrebujem.

Vieme, že si sa k hudbe dostala skôr ako ku fotografii, ale predsa ktorý interpret ťa nadchol v začiatkoch najviac – slovenský či zahraničný a kto je tvojim obľúbeným fotografom?

V úplnom začiatku to bol český pesničkár Karel Kryl. Kvôli nemu som začala hrať na gitare. Ovplyvnil ma najmä čo sa týka jeho textov, sú nadčasové, niektoré zasnene romantické iné až bolestivo pravdivé. Zasiahol ma svojim prejavom vo veku 15 rokov a som rada, že to bol práve on, veľa som sa od neho naučila, pretože to nebol iba spevák – pesničkár, ale hlavne veľký básnik a človek, ktorý sa ani v onej krutej dobe nebál za svoj názor. Vtedy som sa začala zamýšľať nad pravou podstatou pesničiek ako takých a došla som k záveru, že pesnička musí mať myšlienku. Mám pocit, že v dnešnej dobe sa veľa interprétov snaží vystreliť na vrchol hitparád niekedy až „ cez mŕtvoly “ a tu niekde sa stráca význam hudby…

Čo sa týka fotografa, na začiatku na škole to bol Drtikol alebo Stibor, vniesli do mňa kúzlo čierno – bielej fotografie. Dnes je ich niekoľko desiatok, ktorí ma ovplyvnili, každý deň objavujem nových a s úžasom vidím aká je táto sféra umenia nekonečná.

Škatuľkovanie nemá žiaden umelec rád, no myslím, že do krabice s názvom folk, blues, alternatívna hudba či pesničkárstvo a trampská hudba až po pop by si sa zmestila, kde sa vidíš ty?

Áno, vidím sa tam, vystihla si to. Myslím, že všetky tieto štýly sa navzájom ovplyvňujú a dajú sa bez výčitiek miešať. Ja nehrám ortodoxný blues ani klubovú alternatívu. Som ovplyvnená celým svetom okolo seba a bolo by mi ľúto keby som sa dala do jednej škatuľky. Na svete je toľko krásnej hudby, že by bola škoda sa uzavrieť a neskúšať vždy niečo nové. Spolupracujem napríklad aj s českom kapelou, ktorá hrá swing a v tomto smere som sa tiež našla. Proste jediné čo chcem je robiť pohodovú muziku, ktorá ma bude napĺňať.

Tvoj singel Rainy Blues je myslím najúspešnejšou poslucháčskou skladbou – je veľmi príjemná, ľahko melodicky zapamätateľná a žensky nežná zároveň, čo ťa inšpirovalo k jej napísaniu – bol to pobyt v Anglicku?

Pobyt v Anglicku, zároveň odlúčenie od rodiny, kamarátov a samozrejme neutíchajúci anglický dážď.

Ako sa ti bojuje s tvojím hudobným zameraním v tomto dnešnom nepriaznivom mediálnom svete? Cítiš nejakú podporu či nádej sa presadiť, natočiť CD a koncertovať vo veľkom? Vieme, že ste sa s kapelou prebojovali do ďalších kôl jednej z talentových súťaží – ako vidíš vaše šance? (Samozrejme my vám veľmi držíme palce a budeme váš vzostup pozorovať …)

Ďakujem za podporu. Šance v komerčne úspešnej šou som vzhľadom na naše swingové zameranie pokladala za minimálne. O to väčšia bolo moja radosť z pozitívneho hodnotenia poroty a následného postupu. Taktiež ľudia na mojich koncertoch ma vždy dokážu milo prekvapiť a oceniť moju produkciu. To je na nezaplatenie. Podpory mám zo strany blízkych dosť a som rada, že môžem spolupracovať s úspešnými muzikantmi, ktorí sa podieľajú aj na mojich štúdiových nahrávkach. Vlastné CD je môj sen, ale každá pesnička si zaslúži maximum pozornosti a času takže sa to rodí postupne.

Ktorý zo slovenských interprétov je ti srdcu najbližší, s ktorým si spolupracovala a s ktorými by si chcela?

Absolvovala slovenské turné s Katkou Koščovou, taktiež si vždy keď máme príležitosť rada zahrám so skvelým saxofonistom Gapom alebo s nadaným klaviristom Danom Špinerom z Komajoty, s ktorým spolupracujeme aj v štúdiu. Bola hosťom českého pesničkára Zděnka Vřešťála z kapely Neřez v jeho sólovom recitály. Samozrejme, je mnoho interpretov, na ktorých mám „zálusk “ a bolo by skvelé, keby sa raz naša spolupráca podarila. Rada by som si zaspievala napríklad s Rišom Mullerom.

Aký je tvoj muzikantský sen, čo by si chcela dosiahnuť a čo si myslíš, že by ti v dosiahnutí cieľa pomohlo?

Môj muzikantský sen je hrať veľa, dobre a s ľuďmi, ktorí do mojej muziky vložia kúsok seba…takže z toho vyplýva, že by mi najviac pomohli práve tí muzikanti, ktorí majú cit pre hudbu rôznych štýlov a prinášajú do každej skladby svoje vlastné jedinečné cítenie a invenciu, lebo hudba je pre mňa v prvom rade citová záležitosť.

Viem si celkom dobre predstaviť, že by sa tvoja hudba hodila k filmu typu “Once”, uletela som v predstavách príliš ďaleko?

Tento film som videla a hudba je fajn, precítená, má svoju myšlienku.

Keby si si mohla zostaviť kapelu z top hviezd svetovej hudby koho by si si vybrala – od bicích, “dychárov” až po vokalistov…?

…pridaj k tomu ešte 60 – členný orchester, mažoretky a mám vystaráno :) ale nie..mne by stačila Stingova kapela na čele s ním :)

Je niečo, čo by si pre svoju kariéru nikdy neobetovala?

Nevymenila by som ľudí, ktorých mám rada a ktorí mi veria za žiadne umiestnenie v rebríčku.

Ako si spokojná s tvojou poslednou vernisážou, vyšlo všetko ako si chcela?

Áno, vernisáž bola skvelá vďaka ľuďom, ktorí ma prišli podporiť a pozrieť si fotografie môjho psa. Fotila som ho dva roky počas našich vychádzok do lesa alebo k vode. Teším sa z týchto záberov, polohy, ktoré dokáže môj pes pri hraní vytvoriť sú niekedy veľmi komické, takže výstava sa niesla v tomto duchu. Na úvod som si so svojou kapelou spravila aj mini koncertík svojich piesni, vernisáž sa konala v krásnej záhrade jedného podniku, počasie nám prialo, dokonca sa výstavy zúčastnil aj samotný model – môj pes. Prechádzal sa pomedzi stoly s obrovskou červenou mašľou. Na jeden večer sa stal hviezdou a veľmi si tento neobvyklý deň užil spolu s nami.